Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla GalaťanomGal 3, 1-5

Dostali ste Ducha zo skutkov podľa zákona, alebo z poslušnosti viery?

Nerozumní Galaťania, kto vám počaril? Veď vám bol pred očami zobrazený Ježiš Kristus ukrižovaný! Iba to by som sa rád od vás dozvedel:

Dostali ste Ducha zo skutkov podľa zákona, alebo z poslušnosti viery?

Takí ste hlúpi?!

Začali ste Duchom a teraz končíte telom?

Toľko ste zažili a nadarmo?

Keby to bolo len nadarmo!

A ten, ktorý vám dáva Ducha a robí medzi vami zázraky,

robí to na základe skutkov podľa zákona, alebo z poslušnosti viery?

TÉMA : OSPRAVEDLNENIE VIEROU

V tejto kapitole apoštol priamo oslovuje Galaťanov a rozvíja argumentáciu týkajúcu sa témy ospravedlnenia vierou.

V predchádzajúcich kapitolách im podrobne ukázal, že svoje chápanie evanjelia prijal priamo od Pána Ježiša a že mal súhlas aj tých najvýznamnejších spomedzi samotných apoštolov.

Ďalej podrobnejšie vysvetľuje svoje názory, potvrdzuje ich autoritou Starého zákona a poukazuje na nevyhnutný vplyv zachovávania Mojžišovho zákona pre kľúčovú náuku o ospravedlnení vierou.

Táto téma sa rozoberá v tejto i nasledujúcej kapitole.

a zahŕňa tieto témy:

1) Prísne pokarhanie Galaťanov za to, že sa dali tak ľahko zviesť ľstivými ľuďmi a opustili jednoduchosť evanjelia

(Galatským 3, 1). Apoštol pripomína, že im bol Kristus jasne predstavený ako ukrižovaný, a vyjadruje údiv nad tým, že sa tak rýchlo odchýlili od slávneho učenia o spasení vierou.

2) Poukazuje na to, že veľké dobrodenia, ktorých sa im dostalo, neboli výsledkom zachovávania mojžišovských obradov, ale prišli výlučne vďaka počúvaniu evanjelia (Galatským 3, 2 – 5). Predovšetkým Svätý Duch – so všetkým svojím zázračným, obracajúcim a posväcujúcim pôsobením – im bol udelený jedine v spojitosti s evanjeliom. Bol to ten najbohatší a najcennejší dar, aký kedy prijali, a dostali ho výlučne prostredníctvom kázania o Kristovi, a to o Kristovi ukrižovanom

(3) Na ilustráciu a potvrdenie pravdivosti učenia o ospravedlnení z viery poukazuje na príklad Abraháma; ukazuje, že Abrahám bol ospravedlnený práve takýmto spôsobom a že Písmo prisľúbilo, že aj ostatní budú ospravedlnení rovnakým spôsobom (Galatským 3, 6 – 9).

(4) Ukazuje, že Zákon vyriekol kliatbu nad všetkými, ktorí boli pod ním, a preto nebolo možné dosiahnuť ospravedlnenie jeho prostredníctvom.

Kristus nás však od tejto kliatby vykúpil tým, že ju vzal na seba, aby sme tak mohli byť ospravedlnení pred Bohom. Hovorí, že týmto spôsobom mohlo Abrahámovo požehnanie prísť aj na pohanov a všetci mohli byť spasení rovnakým spôsobom ako on (Galatským 3, 10 – 14)

(5) Tento názor potvrdzuje poukázaním na to, že zasľúbenie dané Abrahámovi predchádzalo vydaniu Zákona.

Išlo o spôsob ospravedlnenia, ktorý existoval ešte pred tým, ako bol daný Mojžišov zákon.

Malo povahu slávnostnej zmluvy zo strany Boha.

Vzťahovalo sa predovšetkým na Mesiáša a na spôsob ospravedlnenia v ňom.

A keďže išlo o zmluvu, Zákon, vydaný o mnoho rokov neskôr, ju nemohol zrušiť ani zbaviť platnosti (Galatským 3, 15 – 18).

(6) Mohlo by sa teda vynoriť otázka: aký bol účel Zákona? Prečo bol daný?

Pavol hovorí, že bol pridaný kvôli priestupkom a jeho cieľom bolo odrádzať ľudí od hriechu a ukázať im ich vinu.

Okrem toho nebol nadradený zasľúbeniu o Prostredníkovi ani samotnému Prostredníkovi, keďže bol ustanovený prostredníctvom anjelov a nachádzal sa v rukách samotného Prostredníka – bol podriadený jemu a závislý od neho.

Nemohol teda stáť nad ním ani nad plánom ospravedlnenia skrze neho (Galatským 3, 19 – 20).

(7) Pavol tu však odpovedá na dôležitú námietku, ako aj na veľmi zrejmú a podstatnú otázku. Ide o to, či chce povedať, že Boží zákon je v rozpore s Božími zasľúbeniami? Či sú Zákon a evanjelium konkurenčnými systémami? Či je na uznanie vynikajúcej povahy jedného nevyhnutné považovať ten druhý za protirečivý, zlý a bezcenný? Na toto všetko odpovedá slovami: v žiadnom prípade. Hovorí, že chyba nebola v Zákone. Jeho postoj – ktorý bol v súlade s tým, čo zjavuje Biblia – vychádzal z podstaty veci. Zákon bol taký dobrý, aký len zákon mohol byť, a plnil všetky účely, na ktoré je zákon určený. Bol taký vynikajúci, že ak by vôbec bolo možné dosiahnuť ospravedlnenie prostredníctvom zákona, stalo by sa tak práve skrze tento Zákon. To však nebolo možné. Úlohou Zákona teda bolo ukázať, že všetci ľudia sú hriešnici, a priviesť ich k jedinému východisku: k plánu ospravedlnenia skrze dielo Vykupiteľa. Nebol teda ustanovený na to, aby ľudí ospravedlňoval, ale aby ich priviedol k Spasiteľovi (porov. Galatským 3, 21)

POVAHOVÁ STÁLOSŤ IM CHÝBALA - ĽAHKO SA DALI ZVIESŤ

„Ó, nerozumní Galaťania“ – teda nerozumní preto, že podľahli vplyvu falošných učiteľov a prijali učenie, ktoré smerovalo k podkopaniu evanjelia Vykupiteľa. Pôvodné slovo použité v tomto texte (*anoētoi*) označuje ľudí bez rozumu či úsudku; a oni to prejavili pozoruhodným spôsobom, keď odmietli učenie apoštolov a prijali bludy, do ktorých upadli.  Výraz naznačuje to, že im chýbala povahová stálosť. Konkrétna vec, na ktorú tu Pavol poukazuje, spočíva v tom, že sa dali tak ľahko zviesť na scestie argumentmi falošných učiteľov

TRIEZVY a NESTRANNˇY ÚSUDOK chýbal 

Kto vás očaril – Slovo tu použité (*ebaskanen*) pôvodne znamená ohovárať či tárať o niekom; ďalej zvádzať klamnými zdaniami, akoby pomocou čarov; fascinovať či ovplyvňovať kúzlom.

Ide tu o myšlienku, že sa nenechali viesť rozumom a triezvym úsudkom, ale že muselo ísť o akési kúzlo či fascináciu, ktoré ich takýmto spôsobom odviedli od toho, čo predtým prijali za pravdu a o čom mali tie najpresvedčivejšie dôkazy. Pavol bol o nich presvedčený, že svoje súčasné názory neprijali na základe nestranného úsudku a rozumu, ale že v tom zohralo úlohu akési očarenie či kúzlo. V skutočnosti sa to stalo pričinením tých, ktorí prišli spomedzi Židov, a to vďaka ich praktikám a vierohodne pôsobiacim výhovorkám.

POSLUŠNOSŤ PRAVDE je POSLUŠNOSŤOU VOČI BOHU

...že by ste neposlúchali pravdu – Pravdu evanjelia?

Že by ste svoju myseľ podriadili klamu a bludu?

Treba však poznamenať, že tento výraz v mnohých rukopisoch chýba. Chýba v sýrskom preklade a vynechávajú ho aj mnohí z najvýznamnejších gréckych a latinských cirkevných otcov. . Pre zmysel pasáže nie je nevyhnutný a neprináša žiadnu pravdu, ktorá by nebola inde plne vyjadrená. Zrejme bol pridaný na ilustráciu toho, aký účinok malo ich „očarenie“ či „zakliatie“. ...pred ktorých očami – Priamo pred ich zrakom. Teda stalo sa to tak zjavne, že možno povedať, akoby ste to boli videli na vlastné oči.

Ježiš Kristus bol jasne predstavený – a to kázaním evanjelia - JASNE a ZRETEĽNE!

Bol kázaný tak úplne a zreteľne, že možno povedať, akoby ste ho boli videli.

Účinok tohto spôsobu kázania mal byť taký silný, akoby ste ho videli ukrižovaného priamo pred svojimi očami. 

Význam tu pravdepodobne spočíva v tom, že Kristus bol medzi nimi ohlasovaný ako ukrižovaný, akoby toto učenie bolo vyvesené na verejnej písomnej tabuli.

. Išlo o mimoriadnu jasnosť a zreteľnosť , takže v súvislosti s ním nemohli byť na pochybách.

Sýrsky preklad to podáva takto: „Kristus bol ukrižovaný pred vašimi očami, akoby bol znázornený na obraze.“

Z toho vyplýva myšlienka, že to bolo také zrejmé, akoby bol zobrazený na maľbe.

Dialo sa to predovšetkým prostredníctvom kázania. Nevidím však dôvod pochybovať o tom, že Pavol mal na mysli aj slávenie Pánovej večere, pri ktorej je Pán Ježiš tak jasne predstavovaný ako ukrižovaný Spasiteľ Ukrižovaný medzi vami – to znamená, že vám bol predstavený ako ukrižovaný.

Slová „medzi vami“ však v mnohých rukopisoch chýbajú a môžu zatemňovať zmysel. Ak ich ponecháme, znamenajú, že obraz Pána Ježiša ako ukrižovaného bol medzi nimi taký jasný a pôsobivý, akoby ho boli videli na vlastné oči.

Argument spočíva v tom, že mali takú jasnú predstavu o Pánovi Ježišovi a o zmysle jeho smrti, až bolo zarážajúce, že sa tak rýchlo odklonili od viery v túto pravdu.

Keby boli videli Spasiteľa ukrižovaného, ​​keby stáli pri kríži a boli svedkami jeho smrteľných múk za hriech, ako by mohli pochybovať o zmysle jeho smrti?

Ako by sa mohli nechať zviesť od viery v jeho smrť alebo prijať iný spôsob ospravedlnenia?

Ako to mohli urobiť teraz, keď – hoci ho nevideli zomierať – mali dokonalé poznanie toho, prečo obetoval svoj vzácny život?

Učenie tohto verša hovorí, že verné vykreslenie Spasiteľovho utrpenia a smrti by malo pôsobiť na našu myseľ a srdce tak, akoby sme ho videli zomierať; a že tí, ktorým bolo toto utrpenie takto priblížené, by sa mali chrániť pred zvedením vábením falošných náuk a ľudskými úskokmi.

Keby sme boli videli Spasiteľa zomierať, nikdy by sme na túto scénu nezabudli!

Usilujme sa preto uchovávať si v pamäti jeho utrpenie a smrť tak, akoby sme ho boli videli zomierať.