Z Listu Galaťanom 3, 15 – 4, 7

GalaťanomO úlohe zákona 3,15Bratia, hovorím to po ľudsky: Už potvrdený ľudský závet nik neruší, ani k nemu nič nepridáva. 16Prisľúbenia boli dané Abrahámovi a jeho potomstvu. Nehovorí: „A potomkom,“ akoby šlo o mnohých, ale o jedného: „A tvojmu potomstvu,“ a ním je Kristus. 17Ale hovorím toto: Zmluvu potvrdenú Bohom neruší zákon, vydaný po štyristotridsiatich rokoch, aby tak zmaril prisľúbenie. 18Lebo ak je dedičstvo zo zákona, už nie je z prisľúbenia. Ale Abrahámovi ho Boh daroval skrze prisľúbenie. 19Načo je teda zákon? Bol pridaný pre priestupky, kým nepríde potomstvo, ktorému bolo dané prisľúbenie, a bol vyhlásený skrze anjelov rukou prostredníka. 20Ale niet prostredníka tam, kde ide o jedného; a Boh je jeden. 21Je teda zákon proti Božím prisľúbeniam? Vôbec nie! Veď keby bol býval daný zákon, ktorý by mohol oživovať, potom by spravodlivosť bola naozaj zo zákona. 22Ale Písmo uzavrelo všetko pod hriech, aby veriaci dostali prisľúbenie z viery v Ježiša Krista. 23No kým neprišla viera, boli sme zajatci pod dozorom zákona pre tú vieru, ktorá sa mala zjaviť. 24A tak bol zákon naším vychovávateľom pre Krista, aby sme boli ospravedlnení z viery. 25Ale keď prišla viera, už nepodliehame vychovávateľovi. 26Veď skrze vieru v Kristovi Ježišovi ste všetci Božími synmi. 27Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli. 28Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi. 29A keď ste Kristovi, ste Abrahámovým potomstvom a podľa prisľúbenia dedičmi. 4,1Hovorím však: Kým je dedič maloletý, ničím sa nelíši od otroka, hoci je pánom všetkého. 2Je pod poručníkmi a správcami až do času, ktorý určil otec. 3Tak aj my, keď sme boli maloletí, slúžili sme podriadení živlom sveta. 4Ale keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, 5aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo. 6Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: „Abba, Otče!“ 7A tak už nie si otrok, ale syn; a keď syn, tak skrze Boha aj dedič.