Z Listov svätého biskupa Ambróza (Ep. 35, 4-6. 13: PL 16 [ed. 1845], 1078-1079. 1081)

Sme Boží dedičia a Kristovi spoludedičia Apoštol hovorí, že kto duchom umŕtvuje skutky tela, bude žiť. A nie div, že bude žiť, lebo ten, kto má Božieho Ducha, stáva sa Božím synom. Tak je Božím synom, že nedostal ducha otroctva, ale ducha adoptívneho synovstva. Až tak, že Svätý Duch dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti (porov. Rim 8,13-16). A svedectvo Ducha Svätého je v tom, že on volá v našich srdciach: „Abba, Otče,“ ako je napísané v Liste Galaťanom (Gal 4,6; Rim 8,15). Ale aj to je veľké svedectvo, že sme Božie deti: Sme „Boží dedičia a Kristovi spoludedičia“ (Rim 8,17). Ale jeho spoludedičom je ten, kto je s ním oslávený. A s ním je oslávený ten, kto zaňho trpí a tým trpí spolu s ním (porov. Rim 8,17). Aby nás povzbudil k utrpeniu, dodáva, že všetko, čo trpíme, je malé a nehodné takej veľkej odmeny budúcich dobier, aká sa dáva za námahy a ktorá sa na nás má zjaviť (porov. Rim 8,18). Až budeme pretvorení na Boží obraz, budeme smieť hľadieť z tváre do tváre na jeho slávu (porov. 1Kor 13,12). A aby vyzdvihol veľkosť budúceho zjavenia, dodáva, že aj stvorenie očakáva zjavenie Božích synov, lebo teraz bolo podrobené márnosti, a nie z vlastnej vôle, ale v nádeji. Preto dúfa, že od Krista dostane milosť pre svoju službu a že aj samo bude vyslobodené z otroctva skazy, aby dostalo účasť na slobode a sláve Božích detí, aby bola iba jedna sloboda stvorenia i Božích detí, keď sa zjaví ich sláva (porov. Rim 8,19-21). Teraz však, kým sa toto zjavenie odďaľuje, celé stvorenie spoločne vzdychá a očakáva slávu nášho adoptívneho synovstva a vykúpenia, už rodí toho ducha spásy a chce byť vyslobodené z otroctva márnosti (porov. Rim 8,19-22). Zmysel však je zrejmý v tom, že tí, čo majú prvotiny Ducha, vzdychajú a očakávajú adoptívne synovstvo (porov. Rim 8,23). Toto adoptívne synovstvo je vykúpenie celého tela, keď bude z tváre do tváre ako Boží syn na základe adoptovania vidieť to božské a večné dobro. Adoptívne synovstvo je už v Pánovej Cirkvi, keď Duch volá: „Abba, Otče!“ (Gal 4,6), ako to máš v Liste Galaťanom. Ale dokonalé bude, keď všetci, čo si zaslúžia vidieť Božiu tvár, vstanú neporušiteľní, krásni a slávni. Potom bude ľudská prirodzenosť naozaj vykúpená. Preto sa Apoštol chváli: „Lebo v nádeji sme spasení.“ (porov. Rim 8,24) Lebo nádej zachraňuje takisto ako viera, o ktorej sa hovorí: „Tvoja viera ťa uzdravila.“ (Mk 5,34; Lk 18,42)